✴ Duchovný svet musíme milovať kvôli sebe, aby sme z duchovného sveta do svojej vlastnej bytosti dostali pokiaľ možno čo najviac sily. Tento egoistický princíp v láske k duchovnu je podľa Rudolfa Steinera plne oprávnený, lebo vytrháva človeka zo zmyslového sveta a vedie ho hore do sveta duchovného. Privádza ho k plneniu nutnej povinnosti, aby činil seba stále dokonalejším a dokonalejším. Vo svojom diele „Správne a nesprávne poňatie lásky“ vysvetľuje, že ak prenesieme tento druh popudov, ktoré nás v duchovnom svete môžu viesť k tomu najvznešenejšiemu, do zmyslovosti, potom môžu tieto popudy viesť k tomu najohavnejšiemu.
✴ Sú ľudia, ktorí vo vonkajšom fyzickom prežívaní, v tom, čo po celý deň robia, sa vôbec alebo nijako zvlášť o duchovný svet nezaujímajú. Na základe svojej pštrosej politiky veria, že duchovný svet tu nie je, keď ho nevidia, zapierajú, keď sa voči nemu ohlušujú. Ale existuje zákon, že ak je niečo na jednej strane ohlušením zatlačené, vyjde to von na strane opačnej, a následkom toho sa egoistický popud viac vtláča do zmyslovosti. Onen druh lásky, ktorý je oprávnený len pre duchovný svet, potom vplynie do pudov, vášní, žiadostí atď., a práve tým sa potom stávajú skazenými. Všetky abnormality zmyslových tendencií sú náprotivkom toho, čo by inak bolo vysokými cnosťami, keby sa sily vlievané do fyzického sveta, vynaložili vo svete ducha.
✴ Pokiaľ človek funguje prevažne na úrovni tela a jeho potrieb a túžob, a keď sa v tomto koncepte celkom zabudne, zjednotí sa s ním. Neustále premýšľa, strachuje sa, túži, dožaduje sa vecí, hromadí, bojuje a súperí, žije v úzkostiach a napätí, stále je v pohybe, bez chvíľky oddychu, ... Je toto istotne tá správna šablóna, pokiaľ človek bol stvorený, aby sa stal Božím obrazom? Snáď včas pochopíme, že poznanie seba samého je najnevyhnutnejšou prácou na zemi. Kiež by každý nabral guráž a ochotu na vlastné pretvorenie, než nastane úplné znetvorenie.
☀❤☀